Psychedelic Lessons / Lekcie zo psychedelík 2018

After publications about Mescalin in the 1920ies research and medical use of mind altering psychoactive substances started only after 1943 when Swiss chemist Albert Hofmann discovered LSD as a semi-synthetic compound of ergot fungus. After first experiments it became clear that substances like LSD do not work in the paradigm of usual intake of medicaments but rather as a kind of catalyst for psychological processes. The mind altering substances for therapy should be ingested in a psychotherapeutic setting. The altering of mind facilitates personal regressive experiences with emotional and cognitive insights in biographic material as well as transpersonal opening to so called spiritual or mystical or peak experiences. The aspect of a here-and-now-experience is crucial for this kind of therapy, i.e. the sensual-emotional-cognitive certainty of what happens and the clear possibility of reminding what happened. This is important for talking afterwards and integrating of the whole experience. Further factors that are important for the benefit of the therapy are the constitution of a confidential relationship to the therapist(s) and the ego-strengthening experience of overcoming anxiety and fear of loss of control when facing the unknown. As a reaction to mass use of LSD in the 1960ies in the counterculture movement there was a worldwide ban of mind altering drugs and scheduling them as substances without any therapeutic use. This lead to a breakdown of research and therapy with mind altering drugs. After a pause of more than 35 years I got approval for a pilot study in  LSD assisted psychotherapy. This study is completed and published. After 2014 together with a colleague I applied for individual treatments with LSD and MDMA, so called “compassionate use” and in 2017 we started a second study for LSD assisted therapy with a larger number of participants.

Po publikáciách o meskalíne v 20. rokoch 20. storočia sa rozbehol výskum a medicínske využitie psychoaktívnych látok až po roku 1943, keď švajčiarsky chemik Albert Hofmann objavil LSD ako polysyntetickú zlúčeninu námeľa. Už po prvých pokusoch bolo zjavné, že substancie ako LSD nepracujú v paradigme bežného užívania liečiv, ale skôr ako istý druh katalyzátora pre psychologické procesy. Tieto myseľ ovplyvňujúce látky pre terapiu by mali byť konzumované v psychoterapeutickom prostredí. Zmena v myslení sprostredkúva osobné regresívne zážitky s emocionálnymi a kognitívnymi vhľadmi do biografického materiálu, tak ako aj transpersonálny vstup do takzvaných spirituálnych či mystických zážitkov. Aspekt zážitku “tu a teraz” je pre tento typ terapie kľúčový, t.j. zmyslovo-emocionálno-kognitívna istota toho, čo sa deje, a jasná možnosť pripomenutia si toho, čo sa stalo. Toto je dôležité pre neskoršie rozhovory a integráciu celej skúsenosti. Ďalšie faktory dôležité pre terapiu sú vytvorenie dôverného vzťahu k terapeutovi(-om) a ego-posilňujúca skúsenosť prekonania úzkosti a strachu zo straty kontroly tvárou v tvár neznámemu. Reakciou na masové užívanie LSD v 60. rokoch v kontrakultúrnom hnutí bol celosvetový zákaz drog ovplyvňujúcich myseľ a ich zaradenie do zoznamov substancií bez akéhokoľvek terapeutického využitia. Toto viedlo k rozpadu výskumu a terapií s týmito látkami. Po viac než 35-ročnej prestávke som získal povolenie pre pilotnú štúdiu psychoterapie za prítomnosti LSD. Táto štúdia bola ukončená a publikovaná. Po roku 2014 som spolu s kolegom požiadal o individuálne liečenia s LSD a MDMA, takzvané “používanie zo súcitných dôvodov”, a v 2017 sme začali druhú štúdiu terapie za prítomnosti LSD s väčším počtom účastníkov.